Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Dotyky choroby (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

 

Nech sa ti dari a vela pohody a vnutorneho zmieru ti zelam...
 

 

srdecná vďaka :)
 
Hodnoť

reni

máš to ťažké. A nielen ty ale aj tvoje okolie. Vieš možno by som ti chcel poradiť nejaké veci. Rob pre manžela maličkosti. Ak prijde s práce uvar mu niečo čo má rád. a Codte niekam na prechádzku či na pivo:D
zaujímaj sa o syna o jeho potreby radosti a starosti. Ak si na dôchodku skús sa venovať dobrovoľníctvu. (napr. v domove dôchodcov) a úžívaj farmaká. Potom sa venuj sebe.Reni máš veľký talent a skús aj o týchto zážitkoch. a neboj sa.
 

 

čo iné by som robila. Vyváram, vypekám /našťastie rada/ a venujem sa svojim blízkym. Denne bicyklujem aspoň po chlieb a pár rožkov do obchodu, navštevujem mamku, sestru, občas zájdem do mesta niečo vybaviť... a teším sa zmaličkostí. Aspoň v tie lepšie dni. V tých horších, keď ani pravidelné užívanie liekov nebráni depresii, aby ma zdržovala doma, spomalím a snažím sa ju poslať do hája :)
 
Hodnoť

 

vsetko dobre prajem. a dakujem. pises dobre a pekne, tak pis dalej.
 

 

ďakujem, zaujímavý nick :))
 

 

nie. dakovat musime my ostatni ludia, lebo nam ukazujes ze sa treba tesit aj z drobnych uspechov a malickosti. na to casto zabudame. raz za cas je dobre ked nam to niekto pripomenie.
 
Hodnoť

strach

strach oslabuje a možno by bolo dobré nájsť niečo, nejaký mechanizmus, ktorým sa z neho vymaníš alebo ho aspoň zmenšíš. Myslím si, že dôležitý je práve ten moment uvedomenia si, že aha toto je nie je reálny svet a hľadať z neho cestu von - ale nie zúfalo a so strachom. Je to možno na hlavu, ale možno by pomohlo si začať hovoriť v duchu nejakú mantru "toto sa mi len sníva" alebo "toto nie je realita a chcem sa zobudiť doma" a celkom sa na ňu upnúť. Možno to znie streštene, ale môže to zafungovať.
Mávam živé sny a mám za sebou aj nočné mory, ktoré som sa postupne naučila ukočírovať práve uvedomením si, že snívam - že nie som v realite nášho sveta. Je to zaujímavý pocit.
Držím palčeky a nech sa darí.
 

Vďaka, HelaCat,

áno, strach a úzkosť oslabuje. Hovorím si "bol to len sen, život ide ďalej" a je o tom, že dnes mi príde okrem syna zo školy i dcéra /VŠ/ a už sa na to pobedie veľmi teším.
No dnes som dlho nevedela, či je to sen a či halucinácie, a keďže som už nevedela spať hodila som to sem :)
 

Renátka,

ak lekár uzná, že lieky ešte treba, tak treba. Na tom by som nič nemenila. Ale inak je život aj po psychiatrii životom a človek môže ho prežiť plnohodnotne. Vedela by som o tom rozprávať. Žijem a pracujem s ľuďmi, ktorí sú na tom rovnako ako Ty a je nám spolu dobre. Prídu medzi nás len vtedy, keď sami chcú, keď im je moc dobre, alebo naopak, nie je im moc dobre. Fajn! Vždy máme pre nich čosi nové, pekné slovo a nikdy sa netajíme s radosťou, že sa im darí, že majú fungujúcu rodinu a vôbec nevadí, že nemajú na nás čas. Renátka, žiť s danou diagnózou je rovnako náročné ako s akokoľvek inou. Viem! Ale dá sa. Presvedčilo sa o tom veľmi veľa ľudí, ktorí sú na tom podobne, ale niekedy stačí iba povedať: ŠŤASTIE SI TY a človek si uvedomí, že niet nad to, keď sme pre niekoho šťastím.
 
Hodnoť

 

Prečítala som si niektoré ďalšie tvoje články, v ktorých sa delíš o svoje pocity, stavy dis/komfortu etc. a chcem ti len dať vedieť, že náhľad , ktorý sa ti podarilo získať je úžasný ! Mnohým s tebe podobnými problémami sa takýto náhľad nepodarí získať za celé roky, často do konca života a len prežívajú na farmakách. Je to veľký úspech a urobila si na sebe poriadny kus práce, si skvelá :)
 

 

o tom nadhľade a svietiacej kontrolke v mojej hlave mi čosi hovorila aj moja psychiatrička, no poviem ti, že keď jeden deň je takmer ako druhý i ja mám neraz pocit, že len prežívam, ale dá sa :)
 

 

ba nie, to čo čítam vyššie ako tráviš čas, ty rozhodne len neprežívaš :) a ten náhľad - to je ozaj kľúčové (rozpoznať a zareagovať znamená držať na tom mori v ruke kormidlo, náhľadom sa stávaš na svojej lodi kapitán :) a farmaká sú len kuriči v podpalubí :))

Všetkým sa nám občas zdá, že jeden deň je ako druhý a to je okay, ono ten stereotyp je tak trochu aj istota, o ktorú sa dá oprieť, veď kto už by chcel dennodenne zažívať akčáky, to by porazilo aj koňa ;)
 
Hodnoť

Renátka, ako vždy dobre napísané.. K+:-)

Ozaj, vitaj medzi nami, lebo už som dávno od Teba nič nečítala. Potešila som sa, keď som uvidela Tvoj článok. Držím Ti palce a nech sa darí. Príjemný večer.:-)
 

 

ďakujem, Martuška, akosi nebolo o čom písať či chýbala inšpirácia? Všetko dobré :)
 
Hodnoť

Vzdy citam tvoje blogy....

...uz zopar rokov. Vzdy ma prekvapi, kolko vnutornej sily v nich preukazujes, ako sa statocne pasujes s nelahkym osudom a ako otvorene o tom dokazes napisat. Vela, vela stastia, nech mas vela slnecnych a dobrych, peknych dni a radosti aj zo svojej rodiny.
 

 

Pdakujem, nbd. Netušila som, že mám takého verného čitateľa. všetko dobré aj Tebe :)
 
Hodnoť

Asi aj strach z tej zmeny,

predsa je to nieco velke, ked bude doma iba raz tyzdenne. Drzim palce, Reni! Vsetko bude dobre!
 

 

verím, Boris, že to aj so synom a aj s mamou a sestrou, ktoré bývajú neďaleko ustojíme. Bol z toho len jeden mánický deň, už je vsetko zas v norme.
Aj Tvojej rodine všetko dobré, veľa pekných dní!
 
Hodnoť

 

Milá Renátka,dakujem za Tvoj článok.Po jeho prečítaní som si spomenula na ženu asi v mojom veku, volala sa Irenka a žila na konci našej ulice v sociálnej bytovke .Úplne sama.Občas sa pri mne zastavila, keď som okopávala kvietky v záhrade.Bola milá, ale neprijala pozvanie na šálku čaju, lebo sa veľmi bála...mojej čiernej mačičky.Bála sa vlastne všetkého.Detí, ktoré sa jej posmievali, bála sa oblakov,zvierat, ľudí, tmy,každého šuchnutia,no najviac sa bála samoty.
Duševné muky sú nepredstaviteľne horšie, než muky telesné. Neuniesla ich.Pokoj jej dušičke.
 

1 2 >

Najčítanejšie


  1. Eva Gallova: Nejde o Kollára, vlády sa chce ujať Fico 4 270
  2. Andrea Raceková: Venované Absolventovi, od Absolventky 4 257
  3. Mišo Šesták: Ruský generál: Slováci od Detvy sú polodivoký národ 2 555
  4. Stanislav Martinčko: Nemý Raši, Pelle, Tomáš teraz bučia ako rujné kravy!!! 2 058
  5. Tibor Javor: Nebime už toľko toho Igora 2 041
  6. Monika Nagyova: Denník starej dievky – Uvažujem o botoxe a umelých prsiach 1 722
  7. Roman Foltín: Lacné obedy pre poslancov: Mýty o našom bufete. Ako to vlastne je? 1 689
  8. Július Kovács: Pomaľoval som Dankov stĺp, že sú plagiátori s Kollárom a Krištúfkovou, zatkli ma + Video 1 572
  9. Jozef Sitko: Rozpad koalície a vlády sa už nekoná ... 1 498
  10. Jan Pražák: Nedovedeš si představit, jak to máme my prsatý holky těžký 1 230

Rebríčky článkov


  1. Miriam Studeničová: Pravá a otrávená krása
  2. Štefan Vidlár: Báťuška car
  3. Martin Žilinčík: Dobehne Majského spravodlivosť?
  4. Július Kovács: Dobré ráno pán magister zo Skalice,
  5. Lukáš Baloga: Odstup medzi svetom trhov a reálnou ekonomikou neustále narastá
  6. Marek Jakubec: Sedem divov sveta
  7. Marcel Burkert: Prešov - po Košici nejkrásnější město v Horních Uhrách II
  8. Marián Tkáč: Asi som Matovičovi krivdil. Správa sa ako on, ale potrebujeme ho.
  9. Martin Fletcher: Open Air Program – Letos jinak aneb skvělá nálada na Kavčím plácku
  10. Vladimír Krátky: Vážená, novo - poverená pani ministerka eurofondová a infomatizačná ,


Už ste čítali?