Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Vraj: "Integrujte sa!" (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

uf, je to ťažké Renátka, aj by som chcela dať nejakú radu ale bolo by to len zaužívané klišé dosť často som sa stretla s takým prístupom akoby psychická choroba bola nákazlivá ,
 
Hodnoť

SMUTNE, ale tak velmi pravdive.

veru poradit v tomto pripade je tazke tak isto, ako Vam zvykat si na novu realitu ostat doma.

Cez vsetky prekazky, ktore by sa chceli postavit do cesty, prejdite s vedomim, ze ich robite najlspsie ako v tomto momente viete zvladnut. Na pracu budete spominat cim dalej menej tym, ze si zariadite denny kolebeh svojho dna tak, ako bude najlepsie vyhovoat vam, bez velkeho tlaku zvonku.

Zelam Vam Renatka, aby sa dni co najskor dostali do 'beznosti' ktore su prijatelne, dokonca prijemne travit ich tak, ako prichadzaju.
 
Hodnoť

 

odvtedy presli 2 roky, co som doma a pravdupovediac len nedávno som sa uspokojila. Dlho som rozmýšľala, či sa znova vôbec pokúsiť zamestnať. Vybrala som si živnosť, no nebaví ma to tak ako ma bavila práca, ktorú som robila kedysi. Ale život ide ďalej a ja som pochopila, že všetko je tak dobre ako je.
 
Hodnoť

Renátka,

vôbec nejde o to, či niekto bude posudzovať, čo robíš, či nerobíš! Zlatko najdôležitejšie je, aby si bola spokojná sama so sebou, nech aj nerobíš nič (no to je odo mňa dobrá blbovina, že doma jedna mamka nič nerobí, Reni prepáááč tú moju sprostosť...), alebo vo svojom voľnom čase rob to, čím sa môžeš potešiť, každý má to svoje potešenie okrem povinností v rodine! Reni, akú živnosť si si vybrala, aj keď Ťa nebaví - čo si robila, povedz mi!
 

 

vôbec nejde o to čo robím, či nerobím. Nová práca ma nenapĺňala na rozdiel od tej čo som roky robila a nemá význam to tu rozoberať. Našla som uspokojenie v tom, že som momentálne na plný úväzok matkou, manželkou...
Článkom som chcela poukázať na to, že ono sa ľahko hovorí o integrácii zdravotne postihnutých, no prax je úplne iná. Spoločnosť na to podľa mňa nie je pripravená. Čo viem tak v našom okrese je jedna chránená dielňa, kde sa vyrábajú marcipánové figúrky...
 

 

problém vidím v tom že dlhé roky sa zdravotne postihnutý izolovali od spoločnosti akoby boli na príťaž a myslení ľudí to tak ostáva, česť výnimkám, teraz sa hlása integrácia ale tá by mala nastať po celoplošnej osvete spoločnosti, integrovať zdravotne postihnutých medzi ľudí ktorí majú predsudky nie je najšťastnejšie riešenie
 

 

nielen spolocnost, ale ani ti ktori s tymito ludmi pracuju- ak teda ratam napr. aj rozne socialne odbory - vobec nemaju ziadny pristup,(myslim v komunikacii) spravaju sa casto uplne otrasne a ziadne moznosti neponukaju. Ked mas zivnost - nerozmyslala si Ty nad chranenou dielnou? ono to zase v tej narocnosti vybavovania taky rozdiel nie je a keby si nasla este jednu- dve co by ste robili spolu nieco co ozaj chcete...
 
Hodnoť

integrácia

Áno, presne tak hovorí sa o integrácii zdravotne postihnutých, ale keď príde na lámanie chleba, tak si spoločnosť udržuje odstup a dokonca psychiatrických pacientov označkuje zastaralo za bláznov. Málokto dokáže týchto ľudí pochopiť, nemajú dostatok empatie a tiež nevedia, že aj oni môžu raz skončiť na psychiatrii. Berú to tak, že ak je niekto hospitalizovaný na psychiatrii, tak už musí automaticky byť nebezpečný pre seba a svoje okolie a že je dokonca aj sexuálne narušený a nevie sa kontrolovať, lebo nevie vnímať svet "normálne". Preto majú psychiatrický pacienti všade problémy, ani do práce ich nikto nechce zobrať, ak majú aspoň invalidný dôchodok, tak to újde, ale čo s tými, čo sú odkázaný na sociálku? Nie je im čo závidieť.
 

suhlasím s tebou,

- dnes som vďačná že ma uznali invalidnou a ešte k tomu ako na človeka hľadia, keď už vedia že trpí psychickou chorobou? Keďže v práci vedeli, že som bola liečená na psychiatrii a robila som duševne, po priznaní invalidity odomňa žiadali lekársky posudok, či môžem prácu naďalej vykonávať. Pritom v akútnom stave som nikdy v práci nebola, vždy som bola vtedy na PNke a ked ma lekár uznal práceschopnou tak to logicky znamenalo, že som práceschopná, teda aj plne zodpovedná za svoju prácu. Takéto vysvetlenie nestačilo, a tak som im nakoniec ten posudok musela predložiť - bola to súčasť tej "integrácie". Neviem, či by ho po ďalšej hospitalizácii a dlhšej PN-ke žiadali znova?! Cítila som tam nevôľu.
 


Najčítanejšie


  1. Dominika Dongova: Návod na to, ako milovať muža 519
  2. Mišo Šesták: Ruský generál: Slováci od Detvy sú polodivoký národ 475
  3. Martina Paulenová: To máte chlapčeka? 435
  4. Vladimir Kurajda: Nórsko je konečne lacné 430
  5. Michael Achberger: Potravinová pyramída: takto budete jesť zdravo a aj schudnete 348
  6. Tomáš Vodvářka: Židovský humor XXIII. 252
  7. INESS : Gastráče: Tri argumenty a päť pseudoargumentov 233
  8. Andrej Šverha: Spišská Magura. Aj v Tatrách, aj nie 205
  9. Michal Šimečka: Ako dopadnú protesty v Bielorusku? 196
  10. Zuzana Pelaez: “Výchova dívek v Kolumbii” alebo “Vyrastie mi tu z dcérky namyslený ufňukanec?” 176

Rebríčky článkov


  1. Miroslav Galovic: Slovenské Černobyle. Rekapitulácia prvej série.
  2. Štefan Vidlár: Jin a Jang
  3. Jozef Legény: Sulíkova energetická zrada - Slovensko zadný dvor nemeckej energetiky?
  4. Robert Štepaník: diel 45 - cover me
  5. Štefan Vidlár: Zabili nám Ferdinanda
  6. Miriam Studeničová: Nekompromisná kritika knihy Jozefa Kariku "Strach"
  7. Adriana Boysová: Ako sa do neba kričí, tak sa z neho ozýva
  8. Vladimír Krátky: Nad Bratislavou sa blýska, hromy divo bijú !
  9. Kristína Jakubičková: Ako prekonať samu seba alebo beh na Pajštún
  10. Dominik Parajka: Prekvapil ma! Nový Hyundai i10 test


Už ste čítali?