takym ako ty zelam,nech si depresiu zaziju na vlastnej kozi,a ze nie som taka zla,prajem ti,nech netrva dlho..potom sa pozriem,ako behas,dvihas cinky a pisec knihy.
mozno si ju nanestastie zazil,ale pravdepodobne nie takeho typu,ked by si aj chcel behat,a nemozes...to je asi najhorsie ,co mozes depres.cloveku povedat..neveril by si,ako velmi sa depresivnemu cloveku CHCE zit.ale nejde to a nejde.ja som nieco take zazila,som v situacii,kt.by mnohi zavideli---a ja napriek tomu..niekedy,z nicoho noc citim v sebe kobru,ktora hryzie.nieco,ako ked ti len uplne bokom preleti myslienka,ze CO..NACO..atd..a potom sa to v vezie..aj ked sa akokolvek snazis,nejde to..ta bezmocnost proti takejto kobre", je zufala,ver mi.tiez treba rozlisi druh depresie..nie je to len taky prechodny stav..ked si smutny,pre nieco,alebo podob.rano sa zobudis,a mozes v tom lietat,ani nevies,preco,ako..pocul si uz niekedy o endogennej depresii..? preto z tvojich arogantnych argum.usudzujm...ze NEVIES.NECHAPES.ale nezazlievam ti to,mnohi nechapu,kym nezazili..ale vedia byt empaticki...to neznamena,ze depresivneho treba lutovat,ale POVZBUDIT.
Čudujem sa Vám , že sa s takým ,, chudákom " čo ma ideal postavu , športuje ... a čo ešte prípad pre psychiatra -- , že sa s ním vôbec bavíte. Nadutá bulina , pichnuť do teba špendlík , a zostane len smrad . Puberťák !
Odkiaľ vieš
mozno ano..