Dôležité je udržať sa na ceste

Autor: Renáta Holá | 5.11.2012 o 17:03 | Karma článku: 13,71 | Prečítané:  1992x

Na ostatnej kontrole sme s psychiatričkou rozoberali príznaky mojej choroby za posledné tri mesiace. Priznala som sa jej ako som zistila, že i taká banalita ako je vyberanie mrkvy a petržlenu a radosť z toho, že som to stihla pred prvými chladnými dňami,

ako to zamávalo s mojou psychikou. Večer som bez liekov na spanie nevedela zaspať. Proste, zbadala som, že i pozitívna emócia, obyčajná radosť, ma vyvedie z normálu. Spoločne sme však skonštatovali, že som sa zžila s chorobou, prijala ju a rozpoznávam stavy, kedy potrebujem liek pridať a kedy ho zas ubrať. Prestala som sa „hrabať" silou -mocou do zamestnania a eliminovala tak stres. Prijala som stav, že som invalidná. Aj vďaka tomu je môj stav už štyri a pol roka stabilizovaný a užívam pri tom len minimálne dávky liekov. Striedanie mojich nálad, príznakov depresie a občas príznakov mánie, prirovnala k jazde autom po hrboľatej ceste: „Nevadí, že ideme občas po hrboľoch, hlavná vec, že neschádzame z cesty." Teda stav neprerastie do ďalšieho ataku choroby, nie je potrebná hospitalizácia v nemocnici.

Áno, musím priznať, že som si na svoju chorobu zvykla, zžila sa s ňou. Moje občasné negatívne myšlienky, chorobná vzťahovačnosť a výkyvy nálad ma neprekvapujú a ani nezastihujú nepripravenú. Viem, že depresia nie je lenivosť, že je spojená s únavou, s väčšou potrebou oddychovať, avšak neopúšťať sa. Nedovoliť jej, aby ma pohltila. Vo vhodnej chvíli je potrebné sa donútiť k činnosti, pomaly pomaličky, krôčik po krôčiku... a činnosť, do ktorej sa bolo tak ťažko pustiť, je zvládnutá a deň je rozbehnutý. Naopak prílišná radosť alebo zvýšená aktivita mi niekedy napriek fyzickej únave nedovolí zaspať. Som akási nabudená a mozog nie a nie vypnúť. Vtedy pomôže barlička, liek na spanie. Nesmiem si dovoliť prebdieť noc, dve, pretože by sa mi choroba prehupla do ataku, stratila by som kontakt s realitou a jediným východiskom by bola hospitalizácia.

Prvýkrát mi doktorka povedala: „Vieme, že je to celoživotná choroba," a ja som len prikývla, že už viem, že z tejto šlamastiky sa tak ľahko nedostanem. Som však rada, že viem popri chorobe zvládať starostlivosť nielen o seba, ale i o rodinu a domácnosť, zdieľať doma starosti i radosti s mojimi blízkymi. Radostné dni sú odmenou za to, že dlhodobo spolupracujem s psychiatrickou a liečim sa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bratislavu zradila doprava aj kultúrna uzavretosť, hovoria experti

Niekto mohol akceptovať, že pre Bratislavu je hlavné letisko Viedeň, niekto to akceptovať nemusel, vraví šéf portálu euractiv Radovan Geist.

SVET

Pomáha aj NASA. Nájdu stratenú ponorku v rozbúrenom mori?

Ak sa ponorka potopila, námorníkom zostal vzduch len na pár dní.


Už ste čítali?