reklama

Cesty z choroby

Ospalosť, túžba dostať sa čím skôr do postele a spať, ma drží už pár dní. Ak mám jeden deň viac energie, na druhý deň ma to zaručene ťahá znova do postele. Aj dnes po celý deň by som len spala - v čakárni u lekára, na návšteve, doma, proste všade. Ako Šípková Ruženka. Lenže mňa by ani ten bozk princa nezobudil. Príznaky depresie. A teraz čo? Ako sa z toho dostať?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Zvýšiť si antidepresíva tak ako mi radila doktorka, či hľadať príčinu svojej choroby vo svojom vnútri v zmysle: „svet okolo seba nezmeníš, no môžeš zmeniť seba."

Už nejaký čas rozmýšľam, či som všetkým, čo som mala, odpustila, či som sebe odpustila, či je vo mne dosť lásky, no ospalosť a nedostatok energie sú tu stále. Snažím sa na nikoho už nehnevať, nič nikomu nezazlievať a predsa. Začala som študovať etikoterapiu a štyri dohody, uzatvárať tieto dohody sama so sebou a riadiť sa nimi. No červík pochybností vo mne stále vŕta. Je to tá správna cesta? Nehnevať sa, na nikoho nenadávať, nikoho neohovárať, nesúdiť, nebyť vzťahovačná, robiť všetko ako najlepšie viem, byť len súčasťou dokonalého vesmíru... pekná predstava. No je aj reálna? Podarilo sa to už niekomu? Ja som už raz touto cestou sebazdokonaľovania šla, no musela som v tom strese, záplave vzťahov a konfliktov, ktoré som neriešila s druhými len so sebou, zablúdiť alebo čo, lebo som skončila na psychiatrii.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lekári a lieky mi značne pomohli, no fázovanie do depresie je pre mňa naďalej typické a žijem s ním už niekoľko rokov bez akútnych stavov. Stačí to? Takýto život? „Lepšie" a „horšie" dni? Ťažko sa s tým uspokojiť. Aké jednoduché by bolo, keby to vyriešila ďalšia tabletka, no skôr to bude tak, ako mi kedysi doktorka tvrdila, že žiadne lieky nevychytajú všetky príznaky nemoci. Všetci by sme chceli byť zdraví.

A tak hľadám príčinu, študujem teórie. Vŕtam sa v knihách a vo svojom vnútri, vo svojich vzťahoch. Minulých aj prítomných. Pekné slová sa snažím pretaviť do svojho života... Viem, čosi mi hovorí : „je to dlhá cesta!" No zároveň sa pýtam: Nie je to extrém? Nie je tou najlepšou cestou stredná cesta?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po prvom ataku mojej choroby a návrate z psychiatrie som si povedala, že si musím ujasniť, čo od života chcem, ktorých ľudí si ako k sebe pripúšťať, ktorým povedať „nie" a prestať sa snažiť robiť všetko stopercentne, nedávať si nereálne ciele. Netrápiť sa, neriešiť, nefilozofovať, ale jednoducho žiť. Žiť s nohami na zemi. Brať život taký aký je - dokonalý v svojej nedokonalosti. Prijať seba takú aká som. S plusmi aj mínusmi.

Ktorá cesta je tou správnou cestou z choroby?

Renáta Holá

Renáta Holá

Bloger 
  • Počet článkov:  70
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Som normálnou matkou a manželkou, ktorá sa od roku 2000 potýka s vlastnými psychickými potiažami. Zoznam autorových rubrík:  RodičovstvoPsychikaZ dovolenkyKde bolo,tam bolo...DrobnostiPrácaMyslím siPocitovkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu