Zvýšiť si antidepresíva tak ako mi radila doktorka, či hľadať príčinu svojej choroby vo svojom vnútri v zmysle: „svet okolo seba nezmeníš, no môžeš zmeniť seba."
Už nejaký čas rozmýšľam, či som všetkým, čo som mala, odpustila, či som sebe odpustila, či je vo mne dosť lásky, no ospalosť a nedostatok energie sú tu stále. Snažím sa na nikoho už nehnevať, nič nikomu nezazlievať a predsa. Začala som študovať etikoterapiu a štyri dohody, uzatvárať tieto dohody sama so sebou a riadiť sa nimi. No červík pochybností vo mne stále vŕta. Je to tá správna cesta? Nehnevať sa, na nikoho nenadávať, nikoho neohovárať, nesúdiť, nebyť vzťahovačná, robiť všetko ako najlepšie viem, byť len súčasťou dokonalého vesmíru... pekná predstava. No je aj reálna? Podarilo sa to už niekomu? Ja som už raz touto cestou sebazdokonaľovania šla, no musela som v tom strese, záplave vzťahov a konfliktov, ktoré som neriešila s druhými len so sebou, zablúdiť alebo čo, lebo som skončila na psychiatrii.
Lekári a lieky mi značne pomohli, no fázovanie do depresie je pre mňa naďalej typické a žijem s ním už niekoľko rokov bez akútnych stavov. Stačí to? Takýto život? „Lepšie" a „horšie" dni? Ťažko sa s tým uspokojiť. Aké jednoduché by bolo, keby to vyriešila ďalšia tabletka, no skôr to bude tak, ako mi kedysi doktorka tvrdila, že žiadne lieky nevychytajú všetky príznaky nemoci. Všetci by sme chceli byť zdraví.
A tak hľadám príčinu, študujem teórie. Vŕtam sa v knihách a vo svojom vnútri, vo svojich vzťahoch. Minulých aj prítomných. Pekné slová sa snažím pretaviť do svojho života... Viem, čosi mi hovorí : „je to dlhá cesta!" No zároveň sa pýtam: Nie je to extrém? Nie je tou najlepšou cestou stredná cesta?
Po prvom ataku mojej choroby a návrate z psychiatrie som si povedala, že si musím ujasniť, čo od života chcem, ktorých ľudí si ako k sebe pripúšťať, ktorým povedať „nie" a prestať sa snažiť robiť všetko stopercentne, nedávať si nereálne ciele. Netrápiť sa, neriešiť, nefilozofovať, ale jednoducho žiť. Žiť s nohami na zemi. Brať život taký aký je - dokonalý v svojej nedokonalosti. Prijať seba takú aká som. S plusmi aj mínusmi.
Ktorá cesta je tou správnou cestou z choroby?