Niektoré dni treba pretrpieť...

Autor: Renáta Holá | 2.7.2010 o 22:51 | Karma článku: 8,87 | Prečítané:  2196x

Včera som zas mala zlý deň, nulový. Zas sa mi nič nechcelo, nič ma nebavilo, nič ma nezaujímalo. Cítila som, že nežijem, len prežívam.

Za celý deň som nepocítila štipku radosti, iba prázdnotu. A to všetko bez príčiny. Darmo si uvedomujem, že druhý na mojom mieste by bol šťastným. Večer som z toho bola úplne na dne. Plne som si uvedomovala, že je to všetko tou mojou chorobou, chybnou chémiou mozgu. Žiadna vonkajšia príčina, žiadne trápenie a predsa duša plná smútku, bohapustej prázdnoty. Pre niekoho možno nepochopiteľné. „Každý deň je rovnaký a v podstate nestojí za nič," opísal veľmi presne spevák Petr Muk príznaky depresie.

Ja viem, psychiatrička mi odporučila v také dni si na obed zvýšiť dávku antidepresív, ale viem ja na obed, že celé popoludnie a večer nebude stáť za nič? A koľko ďalších dní to bude trvať? Kedy prestať s užívaním zvýšenej dávky?  A tak dávku zvyšujem iba keď je tých depresívnych dní za sebou viac. Opatrne na pár dní.

Dnešok bol úplne o inom. Normálny deň normálneho človeka, ktorý si nielen uvedomuje, že má byť prečo šťastný, ale šťastným i je. Oplatí sa s tým boriť. Oplatí sa v nádeji, že zajtrajšok bude lepší, prežiť depresívne dni, lebo po dňoch, ktoré v podstate nestoja za nič, prídu dni, počas ktorých sa stane malý zázrak, chémia v mozgu sa dostane do normy a pre tie dni, keď sa to podarí, sa nám ľuďom s depresiou oplatí žiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Šachy pri mrakodrape Eurovea. Za komplexom sa objavil fond Poštovej banky

V pozadí očakávaného projektu sa udiali podstatné zmeny.

Stĺpček šéfredaktorky

Prečo si priznávajú právo na odpoveď namiesto toho, aby chránili novinárov

Politik nemá médiá kontrolovať.


Už ste čítali?