Chorá duša

Autor: Renáta Holá | 5.9.2009 o 21:39 | Karma článku: 15,49 | Prečítané:  4608x

Boli tu zasa tie hrozné dni. Znova ma vo dne v noci prenasledovali stavy depresie - únava, nechuť do akejkoľvek činnosti, len potreba ľahnúť si do postele. Je to ako keď vás hrozne bolí zub alebo chytá chrípka.

Tiež sa vám vtedy nič nechce, nič vás nebaví, naopak všetko vás obťažuje, nepociťujete žiadnu radosť - ani len iskierku radosti. Chcete len jedno - pokoj na lôžku, lebo tam je to znesiteľnejšie. Je v tom len jeden rozdiel - nepociťujete bolesť zuba, nebolí vás hrdlo, či uši, ale ostatné pocity a nekonečná únava sú o to intenzívnejšie.

Uvedomovala som si, že môj stav už vidno aj navonok. Chodím ako bez ducha, bez vôle. Pociťujem totálnu prázdnotu. Som citovo vyprahnutá - jeden deň, dva dni, tri... Len mechanicky vykonávam tie najnutnejšie činnosti a neviem sa dočkať chvíle, keď sa znova uložím do postele. Tam nachádzam pokoj - oslobodzujúci spánok, driemoty, pokoj duše. Odtiaľ so zavretými očami nevidím nič, čo som v ostatné dni zanedbala.

Už týždeň  obchádzam prádlo v kresle v kúte izby a zakaždým pociťujem výčitku. Výčitku, že nie som schopná ani vziať do rúk žehličku a ožehliť tých pár handier. Na domácnosť padá prach a ja hoci som celé dni doma, nechodím do práce, na všetko nestačím. Akosi nevládzem. Aj by som rada, no nevládzem. Hnevám sa sama na seba, ale som takááá unavenááá. Viem, môžem poprosiť dcéru, manžela, mamu..., ale ja nechcem. Nechcem byť nikomu na obtiaž. Tak rada by som bola užitočná, a tak mechanicky vykonávam to, čo ostatní v domácnosti sami od seba nespravia. Spravím to najnutnejšie a potom znova unikám do spálne, do svojej samoty. Znova mi napadá tá hriešna otázka a za ňou ďalšia a ďalšia: „Načo je mi takýto život? Také  úbohé prežívanie zo dňa na deň?! Prečo sa človeku organizmus takto poblázni? Veď sa dokonca liečim, neustále a pravidelne beriem antidepresíva a predsa...?!"

Odpoveď nepoznám. Je to jednoducho môj kríž, jednoducho chorá duša - moja duša. Možno i vaša, vášho blízkeho, známeho... Ak ste to zažili, viete o čom hovorím. Ak ste to nezažili, verte, že to nemáme ľahké.

Jedno viem však isto. Ako nečakane prídu tieto prázdne dni, tak nečakane sa to raz začne zlepšovať. A preto sa oplatí vydržať. Chémia v mozgu je nevyspytateľná. Ako sa naruší, tak sa časom a verím, že aj liečbou dá dať do poriadku . Už pred dvoma dňami mi bolo lepšie. Hudba mi zlepšovala náladu, postupne som bola veselšia, živšia, vracala sa mi chuť do práce, radosť z pohybu, z mojich detí, z rodiny... Film ani zábavný program v telke, ba ani časopis ma síce nebavil, ale znova som vzala do rúk knihu a zaujala ma.

Dnes nadránom som mala strašný sen. Zobudila som sa a vydýchla som si, že skutočnosť je iná, že to bola zas len tá istá nočná mora, ktorá ma zvykne prenasledovať odvtedy, čo som ochorela. Vedela som, že už nezaspím, a tak som skoro ráno vstala a pustila sa do práce. Celý deň som si vychutnávala to, čo zdravý človek berie ako samozrejmosť - tú vzácnu  c h u ť  ž i ť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rozhovor

Autor Gorily Holúbek: Flašíka viem vysvetliť, polícia sa mi neozvala

Kvalita nahrávky je podobná originálu.

Dobré ráno

Dobré ráno: Johnson prekvapil a dohodol sa s EÚ na odchode

V sobotu zasadne britský parlament

Komentár šéfredaktorky

Čo nám Gorila hovorí o Ficovi a Haščákovi

Gorila ponúkla jasnú predstavu, ako si interpretujú fungovanie štátu.


Už ste čítali?