Sme iní, no sme tiež ľudia

Autor: Renáta Holá | 19.12.2013 o 21:30 | Karma článku: 15,03 | Prečítané:  6668x

Viem, príbeh psychicky chorého človeka je pre čitateľa zaujímavý. Je to čosi zvláštne. Nie je totiž všednosťou, že človek otvorene hovorí o psychickej poruche. Kto by sa priznával, že je občas bláznom alebo skôr pomätencom!? Je tu riziko, že by sa naňho mohlo pozerať „cez prsty". A prečo to robím ja?

 

Najprv to bola len túžba „vypísať sa z toho", popísať svoje pocity. Neskôr som v tom našla aj niečo iné, túžbu svojou troškou prispieť k vedomiu, že sme síce iní, no máme miesto medzi normálnymi ľuďmi, pretože aj my máme normálne dni a normálne túžby. Chceme žiť, mať svoje rodiny, priateľov, záujmy, záľuby, sny..., mať svoje miesto na Zemi. Sme tiež ľudia.

Píšem o svojich atakoch a príznakoch choroby preto, aby sa druhým nestalo to, že nástup takejto choroby u blízkeho nerozpoznajú, aby vedeli, čo môže prežívať, aké symptómy sa môžu objaviť. Lieky a liečba majú svoj zmysel. I keď mnohí tvrdia, že lieky chorobu iba potláčajú. Pre nás chorých to znamená veľa. Je to obrovská úľava. Odbremeňuje nás to od bludov, halucinácií, depresívnych príznakov. Kto v tom nežil, nemôže vedieť aká je to pomoc. Až keď sú príznaky choroby v úzadí, až vtedy môžeme hľadať jej príčiny. Neraz si totiž svoju chorobu dovtedy ani nepriznáme. Nevedomky ubližujeme.  Nechceme sa ísť liečiť. Prečo by sme mali ísť na psychiatriu? Máme dojem, že tam patria skôr iní, nie my. Až keď terapia urobí svoje, vieme sa potrieť späť s chladnou hlavou a chorobu aspoň na čas položiť na lopatky.

Pýtali  sa ma, či mám pocit, že nad svojou diagnózou v živote skôr vyhrávam. Odpovedala som, že som sa jej prispôsobila. Zanechala som prácu, aby som eliminovala stres a snažím sa chorobe nepoddávať. Aj počas lepších dní viem, že číha dakde v pozadí. Je zákerná, vystrčí rožky kedy sa jej zachce, raz ako mánia, raz ako depresia. Vždy sa môže prehupnúť do ataku. Keď som pri ostatnej kontrole psychiatričke popisovala skutočnosť, že sa mi dlhší čas nepodarilo rozoznať sen od reality, skonštatovala: „Mohlo sa to prevrhnúť do relapsu. Našťastie to lieky podržali." Preto lieky nepodceňujem a sama z vlastnej vôle už nevysádzam.

„Aj v tých pocitoch nie je dobré sa veľmi prplať," povedala mi minule psychologička, keď som sa jej zdôverila, že o svojej chorobe píšem na blogu. „Blížia sa Vianoce a mne sa zdáte emočne rozladená, dávajte si pozor a ten rozhovor radšej nedávajte," bola zas reakcia mojej psychiatričky, keď som sa jej zdôverila so žiadosťou ďalšej redaktorky o rozhovor do časopisu. Neviem však prečo som sa jej zdala emočne rozladená, ja som si tak vôbec nepripadala. Možno to bude Vianocami, ďalším obdobím, kedy sa mi spustil jeden z atakov choroby a tak ma preventívne varovala. Veľká noc, horúčavy v lete, jesenné daždivé počasie, Vianoce a ak k tomu pridáme rôzne životné udalosti - prakticky po celý rok sa môžu spustiť psychické problémy. Žiaden deň nie je výnimkou, najmä ak máte vrodenú dispozíciu ako je to u mňa. Nechcem žiť v akomsi vákuu či bavlnke, a tak sa občas znova držím hesla: „čo ťa nezabije, to ťa posilní" a písať neprestávam. Maily typu : „Mám podobné problémy, aj keď v oveľa menšej miere, ale pri čítaní vašich blogov mam pocit, že mi niekto rozumie a zároveň pomáhajú mojim blízkym pochopiť  ako sa cítim... Píšete aj o veciach, ktoré by som im asi sama nevedela povedať," hovoria o tom, že to má svoj zmysel.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?