Rozhodla som sa liečiť aj psychoterapiou

Autor: Renáta Holá | 15.10.2013 o 13:50 | Karma článku: 11,95 | Prečítané:  2719x

Jeseň je tu. Žiari farbami a spolu s ňou prišiel čas odhodlať sa začať niečo nové, začať na sebe pracovať nielen čítaním kníh o tom ako sa netrápiť pre maličkosti alebo lepšie spoznať vlastné ja.

Trinásť rokov sa liečim z psychickej poruchy, no s psychológom som mala len pár skupinových sedení počas hospitalizácie. A tak moju myseľ už dlhšie nahlodávali otázky: „Má či nemá psychoterapia význam v mojom prípade? Priniesla by nejaké výsledky? Veď i mňa trápia úzkosti, depresie či občasný stres z nepredvídaných udalostí. Čo tak skúsiť im predchádzať psychoterapiou?"

Práve s blížiacou sa jeseňou dozrelo vo mne i rozhodnutie hľadať odpovede na tieto moje otázky. Najprv som poslala otázku ohľadom toho do jednej internetovej psychologickej poradne. Myslíte, že som sa dočkala odpovede? Kdeže! A tak som čakala na moju najbližšiu kontrolu u psychiatričky. Práve som bola vo fáze mánie, takže som bola pevne odhodlaná popri bežnom rozhovore (ako prešlo predchádzajúce obdobie) otvoriť aj tému psychoterapie. Neraz mi totiž práve psychiatrička vravieva, že hoci som teraz stabilizovaná, môže prísť nejaká udalosť, nejaký pre iného len menší stres a ja ho nezvládnem, prevrhne sa to do ataku. A práve atakom spojených s hospitalizáciami by som sa rada vyhla. „Pravdaže, mohli by sme to skúsiť," bola jej reakcia a milo ma prekvapila ochotou poradiť mi psychológa v mojom i v susednom okrese. Nakoniec mi vytelefonovala termín k dohodnutému psychoterapeutovi a vypísala i potrebné odporúčania.

Stačilo teda jediné - iniciatívne sa opýtať a prvé sedenie u psychológa bolo dohodnuté. V súčasnosti mám za sebou dve stretnutia. Prakticky sa len zoznamujeme. Popisovala som svoj prvý atak, okolnosti, za ktorých choroba prepukla, vzťahy s rodinnými príslušníkmi. Ďalšou témou bol môj každodenný stereotyp a činnosti, ktorými napĺňam svoj bežný deň.

Pristúpili sme i k akémusi testovaniu. Najprv som mala nakresliť na čistý papier jednu postavičku. Keďže veľmi nekreslím a som technický typ, nakreslila som ju veľmi jednoducho. Psychologička sa ma pýtala, či ide o muža alebo o ženu. Váhala som, a tak som odpovedala: „unisex". Zasmiala sa, skonštatovala, že mám zmysel pre humor a niečo si k postavičke poznačila. Potom mi dala ďalší test. Ukazovala mi rôzne obrázky, čiernobiele i farebné a ja som mala popísať čo v nich vidím. Mohla som sa pozerať na ne ako na celok, alebo po častiach, ba aj otáčať ich.  Neviem či mám slabú fantáziu, no bolo to pre mňa dosť ťažké. Chvíľu mi trvalo, kým som v niektorých obrázkoch - machuliach čo i len niečo objavila. Záver bol, že som dobre ukotvená v realite, avšak dosť citlivá na záťaž.

Aby ma psychologička lepšie spoznala, podrobila ma naposledy ďalšiemu testu s približne 560-timi tvrdeniami, ku ktorým som mala zaujať súhlasné alebo nesúhlasné stanovisko. Poviem vám 560 tvrdení, postojov k rôznym veciam života je dosť. Miestami sa tvrdenia opakovali, akoby v teste boli zapracované kontrolné miesta. A tak som sa vyjadrovala k tomu či mam rada svojich rodičov, či pijem alkohol, či beriem drogy, či by som chcela byť novinárkou, či rada čítam vedecké časopisy, či by som chcela maľovať kvety, keby som bola maliarkou, či som hanblivá, či ma v detstve bili,... Proste cca 560 tvrdení z rôznych oblastí života. Sprvu som myslela, že test ani nedokončím, pretože bolo predo mnou ešte asi 250 tvrdení v čase, kedy som mala odisť na autobus, ktorým som v ten deň plánovala prísť domov. Avšak potom som si povedala, že autobusy chodia aj neskôr a ja som test radšej dokončila. Odovzdala som vyplnený hárok a so slovami: „Nabudúce sa porozprávame aj o tomto," sa so mnou psychologička rozlúčila.

Domov som prišla vyžmýkaná ako citrón, doslova bez kúska energie. Mala som silné tušenie, že práve 560 tvrdení a mojich postojov k nim ma tak vyčerpalo.

Zatiaľ som s priebehom psychoterapie spokojná a myslím si, že naše sedenia nebudú premrhaným časom. Vyzerá to, že minimálne lepšie spoznám vlastné ja. Mojím cieľom však je odbúrať nežiaduce stereotypy, moje nežiaduce reakcie na čo i len malý stres ako sú obavy a úzkosti, ktoré ho sprevádzajú.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?