Žeby len ďalší rok?

Autor: Renáta Holá | 13.3.2012 o 17:38 | (upravené 13.3.2012 o 17:54) Karma článku: 10,07 | Prečítané:  1118x

Dnes mám narodeniny. Nezvyknem sa tým chváliť a od istého veku, som si narodeniny radšej nepripomínala. Prišla som však na to, že práve od istého veku by sme si narodeniny mali pripomínať, lebo každý prežitý rok je vzácny, človeku síce vždy niečo zoberie, ale i niečo prinesie.

Hoci by sa niekomu mohol zdať môj život v domácnosti a na invalidnom dôchodku fádny a jednotvárny (a občas aj mne taký pripadá), v skutočnosti taký nie je. Áno, sú dni, ktoré sú jeden ako druhý a počas ktorých som akosi bez iskry, bez energie. Viem, vďačím za ne mojej chorobe, ktorú už roky  ako tak regulujem liekmi , no „drobnejším" výkyvom nálad a stavov sa zabrániť aj tak nedá.  Nedá sa odmerať v akom stave som dnes a nedá sa teda ani presne určiť  koľko „bobuliek" potrebujem zhltnúť, aby som bola vždy v pohode.

Po dvanástich rokoch od prepuknutia choroby a po mnohých rokoch nastavovania liečby u psychiatra beriem lieky pravidelne. Každé ráno jednu tabletku antipsychotík a jednu kapsulu antidepresív. Občas tabletku na spanie. Neriešim, či moju chorobu liečia a vyliečia alebo len potláčajú jej negatívne symptómy. Je mi to šum a fuk. Beriem to takto: psychofarmaká užívam z rovnakých dôvodov ako napr. Euthyrox, ktorým sa dopĺňa chýbajúci hormón pri zníženej funkcii štítnej žľazy. Psychofarmaká mi regulujú chemickú rovnováhu v mozgu. Vďaka nim je môj stav stabilizovaný.

Pravdupovediac v zázračné uzdravenie ani neverím. Hlavne, že som normálna, že mám čistú hlavu, že normálne rozmýšľam, normálne žijem, i keď s určitými výkyvmi a za pomoci chémie. Pre mňa je dôležité, že nepociťujem  citovú vyprahnutosť, nezmyselnosť svojho bytia a ani nevyvádzam alebo nerozprávam z cesty. Týmto extrémom sa mi nejaký čas už darí brániť. A preto som vďačná aj za ten predchádzajúci rok. Za to, že bol rokom bez hospitalizácie, bez nutnej zmeny liekov... Neviem si predstaviť, že tieto lieky kedysi neboli a stabilizácia psychiatrických pacientov bola v nedohľadne. Utrpenie pacienta i jeho okolia je nevyčísliteľné. Život potom nie je životom, je len akýmsi bezduchým prežívaním.

Viem, môžu prísť udalosti, pri ktorých sa môj stav nielenže rozkolíše, ale i zhorší. Hádam som už o niečo psychicky silnejšia a tých niekoľko hospitalizácií mi dalo dosť veľké ponaučenie. Jedna taká udalosť sa totiž v tom predošlom roku stala a paradoxom bolo, že som to bola práve ja, čo nestrácala nádej, čo neupadala na duchu a verila, že nejaké východisko sa nájde. Nepoložilo ma to a to je moje malé minuloročné víťazstvo. Je dôkazom toho, že aj toľko zaznávaná liečba u psychiatra, liečba psychofarmakami má svoje pozitíva.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za to, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel NKÚ nehlasoval nikto zo Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.


Už ste čítali?