Je Veľká noc a moji muži zajtra obídu jeden dom, kam každoročne chodia polievať. Keby tam totiž išli, žiadnu ženu, ktorú by mohli poliať, by v ňom nenašli. Býva tam totiž jediná, a to moja teta a tá je už týždeň v nemocnici na psychiatrii. pokračovanie článku
Dnes mám narodeniny. Nezvyknem sa tým chváliť a od istého veku, som si narodeniny radšej nepripomínala. Prišla som však na to, že práve od istého veku by sme si narodeniny mali pripomínať, lebo každý prežitý rok je vzácny, človeku síce vždy niečo zoberie, ale i niečo prinesie. pokračovanie článku
V noci som sa zobudila na niečie hlasy a brechot psov. Nie, tentoraz to neboli halucinácie. Tie zvuky prichádzali zvonka. Podišla som k oknu. U susedov sa svietilo. Sused s manželkou stáli na prahu otvorených dverí a aj cez naše zavreté okná som počula vykrikovať opitého mladíka, ktorý sa už zrejme dlhšie rozkrikoval na ulici: pokračovanie článku
Cez odkazový systém blogu ma oslovila redaktorka z televízie: „Dobrý deň, pani Renátka, chcela by som nakrútiť reportáž o predsudkoch a možnostiach liečby psychických chorôb. Súhlasili by ste s účinkovaním v mojej reportáži?" Následne som sa dozvedela bližšie informácie: pokračovanie článku
Čo vy na to? Dali by ste si vyveštiť? Veríte vešticiam? Ja ich v poslednom čase stretávam akosi často. Že kde? Na zastávke autobusu v Nových Zámkoch. Aj minule: „Pani, vyveštím vám?" spýtala sa ma počerná osôbka. pokračovanie článku
Stretala som sa s tým roky. Najprv som to prejednávala ako priestupky. Nevidela som v tom žiadny zmysel. Škola oznámila zanedbávanie výchovy zo strany rodičov (väčšinou sociálne odkázaných), nakoľko dieťa buď neprihlásili na povinnú školskú dochádzku alebo malo kopec neospravedlnených vyučovacích hodín. pokračovanie článku
Zdržali sme sa trochu dlhšie so synom v susednej dedine u mojej mamy. Keď sme mali isť domov bola už tma. Od mamy k nám je to len 800 m po hlavnej ceste a 800 m po vedľajšej ceste. Mama mi pre istotu, aby nás nezrazilo auto, požičala reflexnú vestu. Syn išiel po mojej ľavej strane, čiže ja som „vytŕčala" v reflexnej veste do vozovky. Vykračovali sme si v družnom rozhovore až po odbočku na vedľajšiu cestu, kde sme museli prejsť na druhú stranu. Museli sme sa však najprv stiahnuť na okraj cesty, lebo pri nás zastavovali dve autá. Boli policajné. pokračovanie článku
Mala som strašný sen. Znova sa mi pripomenula moja psychická choroba. Niečo podobné som zažila naposledy, keď som bola prvýkrát hospitalizovaná na psychiatrii. Podobalo sa to však len hrôzou, ktorú som prežívala, obsah bol úplne iný. pokračovanie článku
V autobuse som sa usadila vzadu na mojom obľúbenom mieste. Okolo mňa si posadala mládež - asi pätnásti mladí ľudia z miestneho gymnázia. Nechtiac som sedela v centre ich diania a tak nemohla nezachytiť ich konverzáciu. pokračovanie článku
Dlho som odkladala návštevu kožnej lekárky. V oblasti pásu mám totiž materské znamienko, na ktorom sa mi začala tvoriť chrastička. Včera som si povedala, že je najvyšší čas, a tak som sa najprv pána Googla spýtala, či ešte stále potrebujem výmenný lístok. Vraj áno, výmenné lístky sa majú rušiť až od januára. Aj tak však moje prvé kroky ráno viedli do čakárne kožnej lekárky. Keďže ordinácia môjho všeobecného lekára je blízko ordinácie kožného lekára, išla som si najprv do čakárne ku kožnému po poradové číslo. pokračovanie článku
Vravím doktorke, mojej psychiatričke, že sa už dlhšie cítim fajn. Za posledný polrok neviem, čo je depresia. Teda viem, nezabudla som, no už dlhšie ju nepociťujem. Som šťastná, spokojná a znova plná energie. Áno, keby tu (v ordinácii) bol môj manžel povedal by, že som stále v mánii. Ale nie som. Už nie. Hoci sa ráno konečne zobúdzam vyspatá, hoci mám po celý deň dosť síl fungovať a to, čo práve robím ma baví. Áno, baví. Konečne bežné činnosti nevykonávam nasilu a s nechuťou. A v noci spávam. Spávam ako zdravý človek, bez liekov. Len sem-tam, hlavne v čase splnu beriem Hypnogen. A to mi v čase mánie nestačí, aby som zaspala. V mánii sa večer neviem upokojiť, nedokážem bez liekov zastaviť svoju myseľ. A teraz to ide. pokračovanie článku
V obývačke máme rozložený gauč. Je to tak takmer vždy, keď niekto z rodiny ochorie. Tentoraz je to dcéra. Leží, popíja čaje, potí sa a občas si pozrie nejaký film. pokračovanie článku
Stretla som Hanku. „Konečne sa možno zamestnám."„A kde?" „ Na tunajšej priemyslovke," povedala s neskrývaným nadšením. pokračovanie článku
„Mami, a babka odišla do domova kvôli mne? Aby ja som mal detskú izbu?" pokračovanie článku
Je to osud? Karma? Vôľa Božia? V každom prípade je to život. Sú dvaja. Narodili sa zhruba pred tridsiatimi rokmi, jeden po druhom. pokračovanie článku
Volali mi dvakrát. Vraj krátka anketa. Keďže viem, že anketári sú často platení od výkonu, na tých pár anketových otázok som zodpovedala. Na záver sa mi anketár poďakoval a oznámil mi, že budem zaradená do zlosovania o akési ceny. pokračovanie článku
Včera som zas mala zlý deň, nulový. Zas sa mi nič nechcelo, nič ma nebavilo, nič ma nezaujímalo. Cítila som, že nežijem, len prežívam. pokračovanie článku
Som človek , čo túži po istej sebarealizácii, po spoločnosti, po kontaktoch. Toto všetko mi doma na invalidnom dôchodku chýba, a tak už dlhšie zvažujem, že by som rada pracovala - denne pár hodín v nejakom kolektíve. pokračovanie článku
„A čo Bujdášová? Je chorá? Do kostola nechodí...," pýta sa teta Kristína. „Chorá je. Nič ju nezaujíma. Len z okna von hľadí," snažím sa opísať tete Kristíne zmenu, čo sa s babkou Bujdášovou stala po tom, čo ju postihla Alzheimerova choroba. Veď názov choroby tete nič nevraví. pokračovanie článku
Sú dni, kedy sa nemám najlepšie. Antidepresíva, liečba akoby nepomáhali. pokračovanie článku
Včera večer odznel v televíznych novinách návrh, aby ročné zúčtovanie zdravotných preddavkov vykonávali zdravotné poisťovne a nie samotní poistenci. „Výborný nápad," pomyslela som si poznajúc tie komplikované tlačivá na ročné zúčtovanie zdravotných preddavkov. My, poistenci, by sme zdravotnej poisťovni oznámili len základ dane za predchádzajúci rok a ročné zúčtovanie by zdravotná poisťovňa vykonala sama. Avšak, niektorí poistenci by na túto skutočnosť mohli i doplatiť . Ako? pokračovanie článku
„No, Renátka, ako prešli Vianoce?" pýta sa ma psychiatrička hneď po tom, čo ma usadí v jej ordinácii. „Dobre, veľmi dobre, bola som akoby v eufórii, mala som lepšiu náladu, vôľu do práce, viac energie...," hovorím popravde. pokračovanie článku
Po ročnej PN-ke bola pred komisiou. „Uff," s povzdychom vyšla na vzduch. Potrebovala sa zhlboka niekoľkokrát nadýchnuť. V ušiach jej dookola znela veta: „Uznali sme vás invalidnou na 75%!" pokračovanie článku
Idem so synom k detskej lekárke. Čakáreň je už plná Rómov -dospelých, detí i mamičiek s kočíkmi. Buď sa sem prišli zohriať alebo prišli na vyšetrenie. pokračovanie článku
Schizoafektívna porucha je porucha myslenia a vnímania. Sú pre ňu typické zmeny nálad. Veľmi ľahko sa stane (hoci dodržiavate liečbu), že normálny stabilizovaný stav vystriedajú depresie alebo stavy mánie. O depresii som sa už neraz zmienila. A stavy mánie? Jeden z nich som zažila nedávno. pokračovanie článku
11.11. o 11.00 hod. som mala časenku na kontrolu k psychiatričke. Tentoraz až po polroku. Ubehlo to. Ešte si pamätám ako som sestričke hovorila, že aj taký ľahko zapamätateľný termín si budem musieť zaznačiť do kalendára. pokračovanie článku
Boli sme na vence - nakúpiť ich na hroby. Tak ako každý rok o siedmej v sobotu týždeň pred „dušičkami" ráno sme vyrazili do Komárna na trhovisko. Za tie roky, čo mi zomrel otec, po ňom svokor a sestre muž, už vieme aké vence a u koho nakúpiť. pokračovanie článku
Boli tu zasa tie hrozné dni. Znova ma vo dne v noci prenasledovali stavy depresie - únava, nechuť do akejkoľvek činnosti, len potreba ľahnúť si do postele. Je to ako keď vás hrozne bolí zub alebo chytá chrípka. pokračovanie článku
Ono vždy, v ostatnom čase, keď mám plánovanú kontrolu u psychiatričky, vždy je už po kríze, po tých „horších dňoch", ktoré som ako-tak zvládla, aj vďaka blogu. pokračovanie článku
Prečo? Prečo mám túto psychickú chorobu (schizoafektívnu poruchu)? Čo je jej príčinou? Dedičné sklony? Čo je príčinou „inej" chémie mozgu? To sú otázky, ktoré som si neraz položila. pokračovanie článku
Zvoní mi mobil. „Zase Paľo," pomyslím si. No vo chvíli, keď mobil beriem do ruky, zisťujem, že je to ktosi neznámy. „Žeby zase finančné poradenstvo?" kladiem si v duchu otázku a hovorím obligátne: pokračovanie článku
Prvýkrát som bola na terapii u Slávneho. Veľa som o ňom počula od svojej kamošky Andrei. Andrea trpela depresiami, užívala antidepresíva, chodila k psychiatričke a k Slávnemu. Po čase prestala brať antidepresíva a chodila len k Slávnemu. V tom čase Slávny ešte chodil do okresného mesta a tam liečil. pokračovanie článku
Stále sa hľadám a občas aj nachádzam. Milujem knihy, milujem hudbu, milujem hory, more, milujem humor a verím, že viera a nádej uzdravuje.
RenataHolazoznam.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
